Domácnostiam v západnej Európe sa znížia príjmy. To poškodí slovenských exportérov i celú našu ekonomiku.
Ešte pred rokom sme za jedno euro dostali 1,20 dolára. Dnes je kurz dolára voči euru veľmi blízko k parite. Je to normálne? A čo z toho pre nás vyplýva?
Euro síce oficiálne odštartovalo až v januári 1999, no údaje o koši pôvodných európskych mien vieme prepočítať aj do minulosti. Niektoré prepočty siahajú až do 50. rokov 20. storočia. Korektné je však začať až v roku 1971, keď zanikol systém fixných výmenných kurzov. Na historickom grafe jasne vidíme, že kurz dolára voči euru zaznamenal za posledných 51 rokov výrazné výkyvy. Boli obdobia, keď euro malo hodnotu 1,58 dolára, ale aj také, keď to bolo presne naopak. Pre menové kurzy je typická vysoká premenlivosť, nie stabilita. Dnešná situácia teda nie je ničím výnimočná.
Raz hore, raz dole
Hlavným zdrojom premenlivosti kurzov je vývoj niektorých makroekonomických fundamentov. Keď krajina dovezie viac tovarov a služieb ako vyvezie, má na bežnom účte platobnej bilancie deficit. Deficit sa financuje medzinárodnou pôžičkou. V mnohých prípadoch sa deficit kumuluje roky, ba i celé desaťročia. Napríklad USA naposledy zaznamenali kladnú hodnotu na bežnom účte bilancie zahraničného obchodu v roku 1991. Kurz národnej meny je citlivý aj na vývoj rozpočtov verejných financií. Čim je deficit vyšší, tým viac znižuje hodnotu národnej meny. Na zníženie deficitu je dobrým liekom ekonomický rast. Ak jedna ekonomika rastie rýchlejšie ako druhá, jej kurz spravidla posilňuje. Veľmi dôležitým faktorom menového kurzu sú rozdiely v úrokových mierach. Voľný krátkodobý kapitál tečie tam, kde dostane najlepší pomer výnosu a rizika. Všetky tieto fundamenty sa môžu rôznym spôsobom kombinovať a ovplyvňovať aktuálny menový kurz.
Veľmi špecifickým obdobím bola napríklad inflačná epizóda v 70. rokoch v USA. Inflácia v kombinácii s vysokými rozpočtovými deficitmi urobila dolár neatraktívnym voči vtedajším európskym menám. V januári 1980 dosiahol (spätne prepočítaný) kurz hodnotu 1,42 dolára za euro. V tom istom roku však americká centrálna banka drasticky zvýšila úroky. Krátkodobo až na 20 %. To bola fantastická príležitosť na bezpečnú a veľmi výnosnú investíciu v dolároch. Nečudo, že už v júli 1981 bol dolár drahší ako (budúce) euro. Rekordne silný kurz dolára (0,65 USD za euro) bol zaznamenaný v marci 1985. Vysoké úrokové miery robili investície do dolára zaujímavými až do polovice 80. rokov. Potom sa začal prejavovať vplyv vysokých deficitov v zahraničnom obchode a vo verejných rozpočtoch. Reaganove „hviezdne vojny“ a daňové škrty zadlžili Ameriku a poslali kurz dolára až na hodnotu 1,25 za euro v decembri 1987.